Vpred

Všetko je vnútri v Tvojej hlave...

Tak prečo toľko rozmýšľame?

Iba tu nejakú čudnú hru hráme?

Srdce sme vytiahli z pazúrov láve.

Tvoje oči, tie sú tak hravé.

Vynikajú v okolitom dave.

Čas posunul nás niekam ďalej.

Môžeme ešte nájsť tú istú alej?

Máš pred sebou krásnu cestu.

Čo však cíti Tvoje srdce?

Bolesť a mrežu, tak znova tam nestúp?

Čakáš, kedy v noci vyjde slnce...

Už nerozprávam rukami.

Viac nepočúvam ústami.

Dni si neužívam očami.

Krásu nenasávam len pľúcami.

Bodla som tú najostrejšiu britvu

na to najcitlivejšie miesto.

Dokážem znova úprimne milovať

a bodnúť už len to zverstvo.

Ničoho sa nedržím a nič neočakávam.

Ruku si s novým ,,ja“ podávam.

Počkám na pohľad, úsmev, dotyk, bozk....

Od tej pravej...v tých rozprávkových snoch...

Nix