Váž si už len to, že si tu...

Kto vlastne som??

Keď udrie hrom,

tak vieme, že nasleduje blesk

a na oblohe zažiari rýchly lesk.

Ako prebieha búrka, to vieme.

Ale na čo tu sme a čím budeme??

To je nezodpovedaná otázka,

stále tá opakujúca sa páska...

Na čo tu všetci sme??

Prečo na zemi žijeme??

Ako si život prežijeme??

Lenže ani to žiaľ nevieme.

Určite tu sme pre niečo,

čo tu na zemi máme urobiť,

ale pýtame sa sami seba prečo,

prečo ten život musím žiť??

Nemusím...nič nemusím,

ale ja však jedno tuším,

že nech je táto chvíľa hocijaká ťažká,

je to len ďalšia životná skúška.

Je to náhoda a či osud??

noo...tak si to sám posúď.

Ja neverím na náhody,

všetko je súčasť dohody.

Všetko sa tu deje, lebo sa to má diať,

Lebo sa to z nejakého dôvodu má stať.

Každý jeden máme svoj osud predpovedaný,

všetci sme na svet kvôli niečomu privedení.

Všetko, čo sa okolo nás deje,

všetky naše túžby a nádeje,

nám menia naše životy a rozhodnutia,

naše názory a zmeny ciest nášho bytia.

My sa síce sami rozhodujeme,

Kade pôjdeme, kam smerujeme,

ale naše rozhodnutia ovplyvňuje

to, čo sa nám v živote odohraje.

Všetky ťažké veci, životné skúšky a zážitky

nás buď posilnia a dajú nám rôzne pôžitky,

alebo nepochopíme, prečo sa udiali,

prečo sa stali, čo nám takto zdelili.

Ja sa snažím z každého zlého zážitku nejak poučiť

a tie už zle spravené veci sa lepšie spraviť naučiť.

Nemôžem však už napraviť omyly spravené v minulosti,

tak sa učím neurobiť už tie isté chyby aj budúcnosti.

Čím sú ľudia starší,

tým sú aj múdrejší.

Každý robí chyby,

nik nie je bez viny.

Všetci sme sa už v živote pomýlili a sklamali,

ale sme sa poučili a lepšou cestou sa vybrali.

Niekedy však vieme, že sme si ten život už strašne dobabrali,

nevieme ho už napraviť a tak sme aj sami seba dosť sklamali.

Už ale niet cesty späť,

už sa vykonané nedá zvrátiť,

je ale smutné nevedieť,

to zlé na to dobré zas obrátiť.

Ale život ide ďalej a my ním kráčame,

stále sa k tým zlým veciam vraciame,

ale nevšímame si, čo všetko tým strácame,

aký kusisko života tým veciam venujeme.

Ale za ten život, ktorý žijeme,

nemali by sme riešiť to, čo bolo,

to si neskôr dúfam odčiníme,

všetci si prejdeme to svoje kolo.

Vážme si preto každú chvíľočku najviac ako sa len dá,

veď sme tu takto len raz.

Užívajme si život, zabávajme sa, nech tu nie je nuda.

To, že si tu, si pekne váž!!!

Nix