Stačilo!!!

Je vôbec aspoň niečo, čo robím správne?

Prečo sa mi vracajú spomienky dávne?

Vždy som v tej najnesprávnejšej chvíli na nesprávnom mieste,

vždy sa rozhodnem nesprávne odbočiť na rozdvojenej ceste!

Robím to schválne,

aby sa mi komplikácie hrnuli pod nohy??

Možno mi raz vážne

na hlave vyratú obrovitánske parohy!

Všetko, čo sa dá, len komplikujem,

svet by bol bezo mňa oveľa jednoduchší

a ja len stojím a ticho pozorujem

ako sa všetko vôkol rozpadáva a ničí!!!

Prečo neurobím niečo pre to,

aby sa toto všetko zmenilo??

Aby sa skončili rozbroje, intrigy a hádky

a aby sa tu uzmierili členovia posádky?

A čo ak sa o to už dlho pokúšam?

Čo ak už dlho veľa riešení skúšam?

Stojím, bojujem a padám na zem,

vstanem, padnem a znova vstanem.

Čo ak sa všetko toto trápenie nedá zničiť?

Čo ak je to všetko ako z rozprávky?

Tak ako, keď treba starú zlú čarodejnicu poraziť.

Zabijú ju, aby žili život plný lásky!!!

Láska a sloboda je niečo, za čo sa oplatí bojovať,

Niečo, kvôli čomu sú ľudia ochotní ba aj zabíjať!!!

Čo všetko by sa zjednodušilo, keby som tu nebola?

Čo všetko by sa stalo lepším, ak by si srdce prebodla?

Verila som, že tu mám nejakú úlohu.

Aj  v príbehu hrajú dobré, aj zlé postavy,

tak ako po mladosti čakáme starobu,

tak aj na zemi majú ľudia rôzne povahy.

Nechcela som patriť k horšej časti sveta

a možno náplňou môjho nudného leta

bude to, čo nemám, nerobiť sa pokúsiť

a to, čo mám, zase jednoducho urobiť.
 

Deň, čo deň počúvať hlasy,

ktoré ti nedovolia zatvoriť oči.

Ako keď si zapnete pásy

pri cestovaní počas tmavej noci.

Podmienky, ktoré ovplyvňujú okolnosti,

porušenie, za ktoré si nesieš následky,

nikdy chvíľka jednoduchej spokojnosti.

Nechávajú na tebe zaujímavé výsledky!

Nemáš chuť sa zabávať, tešiť a smiať

a hoci nevieš budúcnosť predpovedať,

vieš, čo sa už onedlho bude diať,

aký silný vietor môže k tebe viať.

Túžiš konečne po víťazstve a slobode,

ale každý už vie o tvojom pôvode.

Chceš začať znova a nenarobiť problémy,

mať v sebe určite veľmi potrebné vnemy,

ktoré ťa posunú tým správnym smerom

a budeš môcť od začiatku písať perom.

Nechcem viac tvoriť trosky,

ktoré mohli byť kopou šťastia.

Nebudem už posúvať dosky,

ktoré druhých pádom zmlátia.

Robím chyby, ktoré už nikdy neodčiním

ani úprimným o odpustenie prosením.

Prepáčte za príchod,

mrzí ma blbý život!

Nix