S tebou...

Keď si vonku a pozeráš sa na oblohu.

Je tma a spln krásne jasný.

Do myšlienok ti prinesie ďalšiu slohu,

zrazu si očarený tvorca básní.

Myslíš na ňu, však?

Chceš odletieť za ňou!

Pobaliť si malý vak

a skončiť s ozvenou!

Je až tak vzdialená,

netráviš s ňou často chvíle.

Podlamujú sa ti kolená,

prejsť tam teraz dlhé míle.

Stojíš v izbe a zas pozeráš z okna,

no niečo cítiš, niečo sa ti nezdá.

Je to na chrbáte uprený pohľad,

tak ako tvoj, keď sa rozžiari hviezda.

Pomaly sa otočíš, k dverám sa pozrieš

a tam stojí ona a usmieva sa.

Plakať, a či sa smiať? To teda nevieš.

Iba tvoje oči zrazu rozžiaria sa!

Pozeráš sa uprene na ňu.

Ani si neuvedomuješ ako sa usmievaš.

Keby teraz dostaneš ranu,

nezmizlo by nadšenie a úsmev, čo máš.

Stále očarený a prekvapený jej prítomnosťou,

pozeráš sa priamo do jej krásnych očí.

Uvedomuješ si len jedno a je ti veľkou cťou,

že sa ti rozbúšilo srdce vo veľkej moci.

Urobíš krok dopredu a naťahuješ ruku,

aby si zistil, či je to naozaj skutočné.

Všade sú samé motýliky, no nevidíš lúku,

keď sa jej dotkneš a je to reálne.

Do očí sa ti nahrnuli slzy

a ty si ju jednoducho k sebe iba silno privinieš.

Ako keby udreli silné mrazy,

je pre teba všetkým a ty si to dobre uvedomuješ.

Znova sa jej pozrieš do očí

a dáš jej bozk plný vďaky a lásky.

Je teraz iba v tvojej moci

robiť ju šťastnou a zahodiť masky.

,,Láska, Milujem Ťa!“,

potichu jej do ucha pošepkáš.

Dokonca aj každé dieťa

by zacítilo to silné puto z nás.

,,Nechcem Ťa nikdy stratiť,

a urobím pre to čokoľvek.

Budem sa veľmi snažiť,

na každú otázku nájsť odpoveď.

Nech sa ma pýtajú,

je mi to jedno, lebo zbožňujem.

Nech si rozprávajú,

ja chcem len Teba, bo Ťa Milujem!!!“

Nix