Omyl!

Ja viem, že čas ide ďalej

a veci sa nedajú vrátiť...

Ja viem, že v izbe malej

sa veľa ľudí nevie natlačiť...

A tak noc prebdená

a v hlave stále žiadna odpoveď...

Znie tu iba ozvena,

opakuje sa a nezlepšuje môj svet...

Bola som zahnaná do kúta

a nútená zamyslieť sa nad sebou...

A možno idem moc zhurta

na ľudí okolo s každou tou vetou...

A ja som dostala do hlavy myšlienky,

ktoré som tak dlho zatláčala...

Vraciam sa do, už zabudnutej, depky,

ktorá ma na koľajnice posúvala...

No všetko je to jedno malé zrnko

oproti tomu, čo si TY...

Chcela som však povedať len toľko,

že na tebe záleží mi...

Zvyšok sveta mi je úplne ukradnutý,

keď tu v ňom pri mne nie si...

Ale obrus bol už na stôl prestretý

a dať ho dole oprávnená nie si...

,,No či som žil a či sa zabil...

Môj život je jeden veľký omyl!!!“

Nix