Kroky

Nestojíme, kráčame.

Denno-denne toľko krokov.

Smer si tak udávame.

Prekráčali sme mnoho rokov.

Ideme však správne?

Nie je to jeden krok vpred a dva vzad?

Prídeme k cintorínu, no prejdeme sad?

Nie je to všetko márne?

Môcť proste iba kráčať.

Stále nejak vpred.

A nikdy sa nemusieť vracať,

či smutno pozrieť späť.

Tvár obliata potom,

neskôr žiarivá ako slnko.

Každú tortu plníme plnkou,

ale aj tak premýšľame o tom.

Zavriem oči, zastavím myseľ.

Nie všetko tu dáva zmysel.

Bodaj by zlý bol iba sen.

Objavená noc a zabudnutý deň.

Nix