Jedinečná

Môj dych zrazu zastavil,

prízrak sa neobjavil.

Iba ona tam stála,

rukou mi zamávala.

Usmiala sa moji smerom,

urobila čiarku perom.

Zaplnila srdce moje,

pustila motýlie roje.

Kde som zanechal kyslík?

Už sa neskryjem za krík.

Uprela na mňa pohľad,

hneď som vedel: Mám ju rád.

Kde sa vzala toľká krása?

Vonku kvetov plná váza,

no nestačí ani kopec.

Nevyrovnajú sa vôbec!

Ďalej som iba pozeral.

K nohám by som jej všetko dal!

Ide ku mne stále bližšie,

pri nej mám veľkosti myššie.

Na tvári má veľký úsmev,

vo mne vyhráva vtáčí spev.

Na všetky dilemy som hneď

vedel tú správnu odpoveď.

Iskričky jej sršia z očí,

usmieva sa, stále mlčí.

Predo mňa sa postavila,

svojou krásou očarila.

Už pohľadom jej do očí,

dostala veľa tej moci,

Ktorá sa v kľúči skrývala,

srdce mi odomykala.

Roztvorila svoju náruč,

rozsvietila svoj jasný lúč.

Objala ma kolom pása,

začala sa cesta naša.

Pocity len vo mne hrali,

navzájom sa pomiešali.

Ty si moje srdce v hrudi

vyliečila, už neblúdi.

Nix