Dotyky

Teplo sa rozvinulo na prstoch.

No ono nevychádza z Teba.

Je to kontakt, dotyk dvoch.

Taká jednoduchá vec stačí, treba...

Ono sa drží a nepustí,

nech svedkov je mnoho.

Energia prúdi až v kosti

a spokojný úsmev na perách z toho.

A potom ostal chlad.

Realita bola iba snom.

A oči sa otvoria

pohltené iba smútkom.

Kde sa stratilo to čaro?

Ten zázrak šťastia dvoch?

Prečo sa to všetko stalo?

Súdenie a nepriateľský dupot nôh...

Sme ovplyvnení názormi iných,

skrývame sa za niečo, čím nie sme.

Prečo preč neodhodíme ich?

Tie škaredé, obmedzujúce masky...

Prečo nemôžeme byť sami sebou?

Navždy zaseknutí medzi nebom a zemou...

Nechcem byť Tebou, ani Tebou,

ani klamlivou nekonečnou ozvenou.

Chýba to Tebe, chýba to mne.

Napriek tomu stojíme na mieste,

na ktorom nechceme stáť...

Tak pohnime sa už ďalej, zahoďme strach...

Nix