Ďakujem za prax

Dva týždne strávené s vami...

Keby existujú také veľké rámy,

do ktorých by som to všetko vedela vložiť

a v izbe na stenu si to navždy vyložiť...

Ťažko sa zabúda na veci zlé,

no niekedy aj na veci dobré...

Nechcem ja zabudnúť, ale vôbec

na tie týždne...škoda, že je už koniec...

Spomienky zostanú stále v hlave...

Tak ako sa nevyhneš žeravej láve

alebo strašne obrovskému cunami,

tak aj spomienky zostanú tu s nami.

A keby mám vybrať miesto na zemi,

ktoré poznám...hneď do očí udrie mi

to pochopenie tu, ten život samostatný,

ktorý je pre mňa nad mieru podstatný.

A tak stojím na prahu odchodu

a rozmýšľam nad formou odzdravu.

Ako pár vetami zhrnúť tú vďaku?

Nezmestila by sa ani do vaku...

,,Zvykla som si na to tu, bude mi to chýbať...“

A ty si sa pozrela a dokázala si len povedať:

,,Na dobré sa rýchlo zvyká...“

A v tej vete veľká pravda vzniká.

Uvedomujem si právo na slobodu,

že môžem dať priestor svojmu názoru,

že ma jedine jedno dá do pozoru

a tým je určenie si svojho cieľu!!!

Nix