Chýba mi...

Chýba mi dotyk jeho ruky,

prežívam tak veľké muky.

Chýba mi jeho krásny úsmev,

ktorý mi ukazuje smer.

Chýbajú mi tie jeho oči,

každý v nich tú krásu zočí.

Chýba mi tá jeho prítomnosť,

nikdy jej nebudem mať dosť.

Chýba mi jeho srdce krásne,

rada o ňom píšem básne.

Chýba mi ten jeho nežný bosk,

vyčarí mi šťastie, radosť.

Chýba mi to jeho objatie,

keď vo mne len pokoj rastie.

Chýba mi jeho prefíkanosť,

vždy využiť každú možnosť.

Chýba mi jeho presvedčenie,

že nás vopred láska ženie.

Chýba mi jeho tvrdohlavosť,

ako pes si nedá vziať kosť.

Chýba mi jeho pokoj v duši,

naše šťastie nič nezruší.

Chýba mi jeho odhodlanie,

kráčať ďalej, nevravieť nie.

Chýba mi ten jeho charakter,

tak isto jak ten hlas z jeho pier.

Chýba mi tu ako celok,

ako k žĺtku chýba bielok.

Chýba mi a tak to bude,

kým pri mne znova nebude.

,,Chýbaš mi, si preč odo mňa,

nevypĺňaš mi program dňa.

Chýbaš mi, tak sa už vráť späť,

nech zas môžem zaspať vedieť.

Chýbaš mi, ja chcem sa túliť,

držať ťa, nikdy nepustiť.“

Nix